Počas dýchacieho cvičenia prijímame kyslík a uvoľňujeme oxid uhličitý z krvi. Mozgový kmeň je veľmi citlivý na oxid uhličitý. Príliš veľa oxidu uhličitého v krvi spôsobí, že mozgový kmeň prinúti telo, aby sa nadýchlo. Vydýchaním oxidu uhličitého z krvi pomocou dýchacieho cvičenia sa potreba nadýchnutia, vysielaná z mozgového kmeňa, utlmí. Čím nižšia je hladina oxidu uhličitého v krvi, tým dlhšie je možné zadržať dych počas dychového cvičenia.
Počas cvičenia sa hlbokým nadychovaním a vydychovaním zvyšuje hodnota pH v krvi a naopak sa znižuje jej kyslosť. Priemerná hodnota pH krvi je 7,4 a po 4 sériách WHM dychového cvičenia sa pH výrazne zvyšuje a môže dokonca dosiahnuť až hodnotu 7,75, výsledok čoho sú 3 dôležité fyziologické zmeny:
Môže sa dostaviť točenie hlavy v dôsledku mierneho stiahnutia tepien a žíl v mozgu ako prirodzená reakcia na alkalizujúcu krv. V dôsledku zníženia dostupných iónov vápnika v krvi je možné tiež pociťovať mierne mravčenie v rôznych svaloch tela a úbytkom týchto voľných iónov vápnika sa zvyšuje tiež výkon svalov.
Pri dychovom cvičení červené krvinky uvoľňujú v menšej miere na seba naviazaný kyslík do organizmu. Prečo je tomu tak? Pretože práve kyslosť organizmu je spúšťačom uvoľňovania naviazaného kyslíka. A keďže sa stane počas dychového cvičenia krv veľmi zásaditá, tak kyslík naviazaný na červené krvinky sa nemá dôvod uvoľňovať. Tento jav je tiež známy ako „hypoxia“.
Tento mierny hypoxický stav, spôsobený kontrolovaným hlbokým dýchaním sa čoskoro vráti späť do normálu a je úplne neškodný. Po poslednom hlbokom nádychu a výdychu a následnom zadržaní dychu sa umožní krvi prirodzene obnoviť kyslosť, čo následne vedie k postupnému uvoľňovaniu nahromadeného kyslíka. Pri zadržiavaní dychu sa nasýtenie kyslíka v krvi postupne znižuje, až ho telo kompletne spotrebuje. Počas dlhého zadržania dychu je možné zažiť jednu z najlepších meditácií, respektíve absolútne uvoľnenie tela aj mysle, pričom je organizmus v plne aktivovanom stave.
Naše telo teda prežíva krátkodobú hypoxiu, ktorá je určitou formou stresu na bunkovej úrovni. Organizmus je zásaditý, úroveň oxidu uhličitého je veľmi nízka a teda mozgový kmeň nehlási nijakú potrebu dýchania. Ako čas plynie počas zadržania dychu, tak bunky nedostávajú normálnu hladinu kyslíka a ich metabolizmus sa začne posúvať. Na jednej strane vzniká stres na bunkovej úrovni súvisiaci s nedostatkom kyslíka, ale na druhej strane telo vyhodnocuje, že všetko je v poriadku a dýchanie nie je potrebné, čoho výsledkom je, že špecifické centrá v mozgu zareagujú a iniciujú pre telo procesy na jeho posilnenie. Aktivuje sa sympatický nervový systém a posilnia sa ďalšie procesy podporujúce dodanie kyslíka do buniek, ako napríklad zvýšenie počtu červených krviniek, zvýšenie kapacity pľúc, zlepšenie krvného obehu a metabolickej účinnosti a pod..
Wim Hof dýchacia technika je teda pre telo pozitívnym stresujúcim faktorom. Signalizuje telu, aby reagovalo a sympatikus naštartuje okamžité posilnenie organizmu s použitím tzv. módu „bojuj alebo utekaj“ a telo napríklad začne generovať rôzne hormóny akými sú adrenalín, kortizol, serotonín a pod., s cieľom dostať telo do maximálne možného funkčného stavu plného energie a sily. Avšak s jedným veľkým rozdielom. Telo je v absolútnom kľude a nič nehrozí a organizmus si zapol vnútorné liečivé a ochranné procesy autonómneho nervového systému na maximum. Ľudia praktikujúci Wim Hof dýchacie cvičenie sa práve v dôsledku týchto javov napríklad dokážu skvele vyrovnávať so stresom a teda vedome ovplyvňovať funkcie autonómneho nervového systému ako je imunita, endokrinný systém a pod.
V rámci tzv. Radboudovej štúdie endotoxínov z roku 2014, nezávislí lekári a vedci v kontrolovanom experimente monitorovali účastníkov, ktorí vykonávali Wim Hof dýchacie cvičenie. Ich krv sa hlbokým dýchaním najskôr stala vysoko alkalická a potom sa počas zadržania dychu stala opäť kyslejšou, čím sa uvoľnil kyslík do tkaniva a znížila sa saturácia kyslíka v krvi. Dýchacia technika sa realizovala vo viacerých sériách, pričom sa počas retenčnej fáze stále viac a viac znižovalo nasýtenie kyslíka v krvi po každej sérii.
Ďalším zaujímavým fyziologickým účinkom dýchacej metódy bola nameraná zvýšená hladina adrenalínu v krvi. Štúdia zaznamenala u účastníkov veľké množstvo adrenalínu v krvi a je zjavné, čo štúdia dokázala, že Wim Hof metódou je možné vedome ovplyvniť autonómny nervový systém, napríklad konkrétne dreň nadobličiek, ktorá bola jeden z najsilnejších zdrojov adrenalínu. Takéto ovplyvňovanie autonómnych procesov v tele, ako napríklad vedomá a kontrolovaná sekrécia špecifických hormónov v organizme, je schopnosť nás všetkých, čo prepísalo knihy medicíny, ktoré pracovali s faktom, že takéto niečo nie je v silách človeka.
Wim Hof dýchacie cvičenie je veľmi silný nástroj, ktorý umožňuje doslova neuveriteľné veci, od posilnenia zdravia, vitality, energie, fyzickej a psychickej odolnosti organizmu, cez resetovanie zažitých obmedzujúcich vzorcov správania a rôznych závislostí až po možnosť preniknutia do podvedomia človeka. Praktikujte a užívajte 🙂